|
Post by incubus on Nov 3, 2013 14:13:10 GMT 1
Silne premýšľam nad tým, čo sa teraz debatuje na UPC fóre, teda ani nie tak nad juvenilkou, ako skôr nad úplným zákazom fyzických trestov. Ak mám pravdu povedať, tiež nie som vyslovene na jednej strane, ale skúsim to na konkrétnom príklade. Pri jeho vypočutí berte do úvahy, že výchova detí nie je vôbec moja doména a doteraz neviem, čo a ako v tomto smere.
Strážil som svoje netere, mohli mať tri či štyri roky, už presne neviem. Pri okne majú stolček, na ktorom obvykle jedávajú (to platí doteraz). A niekedy mali tendenciu na ten stolček vyliezť a pozerať sa von oknom. Podotýkam, že ten stolík nie je zrovna najpevnejší, ale v prvom rade sa ľahko môže stať, že sa odsunie a dieťa spadne, preto naňho nemali chodiť. Samozrejme, keďže som bol jediný, kto ich strážil a predo mnou zrovna veľký rešpekt nemali, chceli ísť na stôl. O to viac, keď som im to zakazoval a odnášal ich z toho stola. Samozrejme, chvíľka nepozornosti a stolík sa posunul. Dieťa spadlo na zem, plno revu, ale inak sa mu nič nestalo. Ja som na ne nakričal a stôl rozobral. Samozrejme, neprešlo 5 minút a obe skúšali zložiť stôl a vyškriabať sa, aj keď som tam bol a zakazoval im to. Kým teda neprišla ich mama a už to nerobili.
Podotýkam, že moja segra používa fyzické tresty na svoje deti. A týmto príkladom nechcem povedať, že som vtedy mal použiť fyzický trest. Skôr skonštatovať, že deti majú tendenciu zisťovať, aké sú ich hranice a čo sa stane, keď za ne zájdu. A je namieste otázka, či "stačí" na deti v takých prípadoch nakričať, alebo čo.
|
|
|
Post by Layla on Nov 3, 2013 14:26:50 GMT 1
Keď som v aute a som aj na hlavnej ceste (najmä v Blave) tak dávam pozor na tých na vedľajšej, lebo sa snažím predvídať, či mi niekto nevbehne pred nos a podobne. A keď sa to stane je zbytočné tých ľudí fackovať, nadávať im a podobne. Podobne aj dospelí musia predvídať čo urobia malé deti. Keď viem, že lezú na nejaký vratký stolík, tak ho preventívne zložím, keď mám na ne dávať pozor a je pokoj. Biť ich nemá význam a vysvetľovať v tomto veku asi ešte tiež nie. Skôr by som povedala, že rozptýliť ich inou činnosťou. Ide asi o vek, keď sa treba dieťaťu venovať, dávať naň pozor, aby nevymyslelo nejakú hlúposť. Kričať na dieťa tiež nemá význam. To dieťa skôr musí zažiť nejakú zásadovosť podľa mňa. "S týmto sa hrať nesmieš" - a nebude sa, lebo to nedovolíš nikdy. Tak pochopí, že keby to na teba skúsilo, tak by to bol len ďalší zbytočný pokus a zistilo by, že na teba neplatí ani plač, ani prosenie, ani trucovanie
|
|
|
Post by incubus on Nov 3, 2013 14:54:05 GMT 1
V celom tvojom popise mi to príde, ako keby neexistoval dôvod na trest vo výchove. Skutočne si to myslíš, alebo ti to príde len pri tomto prípade?
|
|
|
Post by melein on Nov 3, 2013 19:17:31 GMT 1
Ty sa domnievas, ze neexistuje ina moznost trestu nez telesny trest? Ako si na to prisiel?
|
|
|
Post by Layla on Nov 3, 2013 19:28:34 GMT 1
Incubus, dal si príklad veľmi malých detí. Ale všeobecne pri deťoch sa dajú uplatniť rôzne formy trestov. Nepozeráte niekedy seriál Najprísnejší rodičia? Oni ich nebijú, ale už keď decku vezmeš telefón, nepustíš ho za internet a pod., tak to berie ako ťažši trest ako keby dostalo 25 po zadku
|
|
|
Post by melein on Nov 3, 2013 19:43:18 GMT 1
U malych deti lepsie ako trestat je predchadzat zlemu ci nebezpecnemu spravaniu. Napriklad: ak strazis male deti, tak mozes napr. odlakat ich pozornost od stolceka, zamestnat ich niecim inym. Nemozes cakat, ze trojrocne dieta bude sediet ticho ako pena a nic nerobit. Ked ho strazis, musis ho nejak zamestnat. Chapem, ze ty nevies ako, ale na to uz mala mysliet tvoja sestra.
|
|
|
Post by incubus on Nov 3, 2013 23:38:33 GMT 1
Ty sa domnievas, ze neexistuje ina moznost trestu nez telesny trest? Ako si na to prisiel? To nie, aj nakričať môže byť trest, ale neviem si predstaviť trest, ktorý by bol účinný, ale pritom by nemal šancu zanechať niečo ako psychologickú jazvu. Zobrať telefón a podobne, to sú tresty skôr pre dospelejšie deti.
|
|
|
Post by melein on Nov 3, 2013 23:47:24 GMT 1
Cital si moj predosly prispevok?
|
|
|
Post by incubus on Nov 4, 2013 0:21:14 GMT 1
Cital si moj predosly prispevok? Áno a príde mi to také... neviem presne, aký výraz, ale nesedí mi to. Akoby pre malé dieťa idea obmedzenia neexistovala (či skôr nesmela existovať), tak sa skôr presmeruje jeho pozornosť, aby si to obmedzenie ani neuvedomilo.
|
|
|
Post by melein on Nov 4, 2013 0:28:49 GMT 1
Idea obmedzenia je predsa len nastroj. Ciel je stastne, zdrave, dobre sa vyvijajuce, dobre sa spravajuce dieta.
|
|
|
Post by incubus on Nov 4, 2013 11:01:33 GMT 1
Idea obmedzenia je predsa len nastroj. Ciel je stastne, zdrave, dobre sa vyvijajuce, dobre sa spravajuce dieta. Pravda, s tým sa nedá než nesúhlasiť. Takže ty myslíš, že tento cieľ sa dá dosiahnuť aj bez obmedzenia?
|
|
|
Post by melein on Nov 4, 2013 12:54:25 GMT 1
Ale kdeze, ani nahodou! Obmedzenia su nutne. Tvoj priklad vsak znel: popoludnie s neterkami. Dufam, ze ti sestra nedala za ulohu pocas toho popoludnia naucit ich "idei obmedzenia" . To by bolo neskoro a k tomu to znie, ako keby mali pisat referat. Deti sa take veci ako obmedzenia ucia od najutlejsieho veku a jediny sposob, ako ich naucit co ano a co nie je im to 158000 zopakovat, ukazat a aj vlastnym prikladom predstavit (lebo k budes konat inak ako hovorit, deti budu robit, to co ty robis). Nemozes zakladne veci ucit deti cez tresty, vsak by si ublizil dietatu aj sebe. Co myslis, kde dava trest lepsi zmysel, u dietata, co nevie, ze spravilo nieco zle alebo u dietata, ktore vie, ze robilo, co nemalo? Prostriedky na predchadzanie problematickym situaciam ako odvracanie pozornosti su na to, aby si rodicia aj s dietatom zachovali pricetnost. Problematickych situacii s detmi je dost aj bez toho, aby rodic potreboval vyvolavat svojou nedbalostou.
|
|
jana
New Member
Posts: 15
|
Post by jana on Nov 4, 2013 23:05:17 GMT 1
Strážil som svoje netere, mohli mať tri či štyri roky, už presne neviem. Pri okne majú stolček, na ktorom obvykle jedávajú (to platí doteraz). A niekedy mali tendenciu na ten stolček vyliezť a pozerať sa von oknom. Podotýkam, že ten stolík nie je zrovna najpevnejší, ale v prvom rade sa ľahko môže stať, že sa odsunie a dieťa spadne, preto naňho nemali chodiť. Samozrejme, keďže som bol jediný, kto ich strážil a predo mnou zrovna veľký rešpekt nemali, chceli ísť na stôl. O to viac, keď som im to zakazoval a odnášal ich z toho stola. Samozrejme, chvíľka nepozornosti a stolík sa posunul. Dieťa spadlo na zem, plno revu, ale inak sa mu nič nestalo. Ja som na ne nakričal a stôl rozobral. Samozrejme, neprešlo 5 minút a obe skúšali zložiť stôl a vyškriabať sa, aj keď som tam bol a zakazoval im to. Kým teda neprišla ich mama a už to nerobili. Bolo ozaj niečo zaujímavé, čo chceli vidieť cez okno alebo to robili čisto naschvál?
|
|
|
Post by incubus on Nov 4, 2013 23:21:28 GMT 1
Prvý krát reálne chceli pozerať, potom už čisto naschvál.
|
|
jana
New Member
Posts: 15
|
Post by jana on Nov 4, 2013 23:27:48 GMT 1
Prvý krát reálne chceli pozerať, potom už čisto naschvál. Možno sa im začalo páčiť, ako náhle strhli na seba tvoju pozornosť . Inak, myslíš, že keby nezložíš ten stolík, stačil by im ten pád z neho ako poučenie?
|
|