Post by pandora on Feb 23, 2014 8:59:47 GMT 1
Rada by som nacrela aj do otazky specificky zenskeho prezivania spirituality. Dievcata, myslite, ze vase pohlavie ma vplyv na vas duchovny zivot? Ak ano, aky?
Vnimate tradicne muzske pohlavie krestanskeho Boha ako pozitivum alebo negativum vo vasej viere? Hoci Libor vo svojom texte velmi pekne pisal o zenskom aspekte zidovskeho Boha, z coho by sme si urcite mohli pre seba nacerpat inspiraciu.
Pozerala som dake videa o spiritualite menstruacie (autorky boli pohanky) kde sa spomina prepojenie menstruujucej zeny s Bohynou a matkou Zemou. Napadlo mi pri tom, ze (prepacte chlapci ) krvacajuca krestanka ma v tomto obdobi moznost intenzivne prezivat svoje zjednotenie s krvacajucim Kristom.
Takisto sa tento cas spominal ako moznost pre nove zaciatky, zbavenie sa nahromadenej negativity, ventilovanie potlacanych emocii ako ozdravny proces. V krestanstve by som tu potom videla aj prilezitost na spytovanie svedomia, pripadne spoved.
Co si o tom myslite? Pristupujete k Bohu ako celistva bytost s genderom, alebo sa snazite tejto teme pri modlitbe a meditacii vyhybat?
Tak u mna sa prave spiritualita vobec nespaja s racionalitou. Co je racionalne na duchovnom a nabozenskom zivote? Dobre, da sa hovorit dajme tomu o dodrziavani Desatora, to su jasne racionalne pravidla. Ale v reale ich chapem ako zakon ludi, urcujuci hranice, nie pravidla, urcujuce vztah s Bohom. Spiritualitu moze pocitovat tak trestanec ako pustovnik, zena v domacnosti, vedec, ktokolvek. Ide o emocie a vnutorne pocity.
A teraz budem zrejme tvoj uplny protipol. Ja sama som nikdy nevnimala zvlast nejaky muzsky alebo zensky aspekt vo viere. Boha som brala ako Boha, nie cloveka, preto som mu neprisudzovala ani zenske ani muzske vlastnosti. Ak ludske vlastnosti, tak vseobecne dobre. S tou spiritualitou "menstruacie" to vnimam ako Melein. Teda, nevidim tam ziadnu spiritualitu. Je to bezna fyziologicka cinnost. Tiez nevidim spiritualitu ani v jedeni, ani (pardon) vo vyprazdnovani, ani v muzskej ejakulacii.
Nepotrebujem sa v case menzesu skludnovat, oddychovat a naberat sily, vyventilovat emocie a pod... jednoducho preto, lebo nemavam pri tom ziadne tazkosti a jednak preto, ze to sa snazim robit vtedy, ked je to aktualne. Menzes beriem ako prirodzenu sucast svojho fyziologickeho zivota, vobec sa nim nezaoberam. Aj ked poznam baby, ktore maju hrozne bolesti akebo problemy, a niektorym z nich pomohlo pravidelne cvicenie. (Paralela s brusnymi tancami.)
Isty cas sa mi dostali do ruky knihy, kde by sa dalo hovorit o "zenskej spiritualite", ale velmi ma to neoslovilo. Asi som na to prilis pragmaticka.