|
Post by Layla on Oct 11, 2013 9:25:39 GMT 1
Až priveľmi častokrát sa mi stáva, že na SR, ale aj v ČR sa stretávam s dvomi typmi predavačiek (ide hlavne o ženy-predavačky). Jedny sú také, že si zákazníkov totálne nevšímajú a keď sa ich na niečo spýtate, tak nevedia nič. Napr. chcem kúpiť črepníkový kvet a nevedia mi povedať nič ani o základnej starostlivosti oň, ba ani to ako sa volá. Častokrát bývajú buď mladé, alebo v rodinnom vzťahu s majiteľom obchodu, čiže motivácia pre prácu absolútne nulová. Druhý typ predavačiek je taký, čo "vie presne čo (ne)potrebujem". Pritom je jedno, či si kupujem nejaké technické vybavenie počítača, alebo či ideme s mojou láskou na nejaké všeobecné nákupy - kúpiť niečo na seba. "Toto je pre vás?", "Veď to nie je vaša veľkosť" a mňa otravuje aj "čím vám pomôžem" - hneď ako len vojdem do obchodu a nestihnem sa ani len pozrieť doprava-doľava. Pritom, častokrát tie veci, ktoré kupujeme sú dosť drahé a patrilo by sa mať chvíľu pokoja a kľudu, aby sa zákazníci mohli rozhodnúť čo chcú. A keď niekto chce aj hotový nezmysel (hocičo-whatever), tak sa netváriť na zákazníka ako na ufóna, neuškŕňať, ako som toho denne svedkom, že si predavačky robia vrtuľu zo zákazníkov. Neviem aké zážitky máte vy a čo by sa dalo s týmto u nás robiť Dajte nejakú veselú príhodu
|
|
|
Post by lee on Oct 11, 2013 10:35:13 GMT 1
No nepríjemné je aj keď si ťa nevšímajú, aj keď ti chodia stále za zadkom a dobreže nechcú vybrať za teba. Ja mám najradšej, keď sa len odzdravia na môj pozdrav, to mi príde ako znak, že "sme tu k dispozícii, keď nás budete potrebovať pri výbere" a nepýtajú sa nič. Proste v kľude si popozeráš a keď ich potrebuješ na bližšie info o tovare, tak ti poradia. Pamätám si z tohto roku na obidva extrémy, aj na prílišnú ochotu pomôcť s výberom aj na nezáujem o zákazníka. Oboje pri výbere topánok. Prišla som do obchodu s priateľom a rozhliadla sa po konkrétnom type topánok, ktorý som mala záujem kúpiť. S priateľom sme viedli komunikáciu, ktorá naznačovala predávajúcej rozprávajúcej sa s niekým, že už by sa patrilo nám trochu venovať. Stáli sme tam, počkali, kým sa dorozpráva, už ani neviem, či sme ju nakoniec oslovili my alebo po čase prišla za nami. Druhé bolo pravý opak, prišli sme kupovať do športového obchodu tenisky, nestihla som sa ani rozhliadnuť, už bola pri mne mladá predavačka : "s čím vám poradím, čo potrebujete?" Tenisky pozeráme. Zas ukecaná na nás, že vychádzkové. "No tu máme tkéto, alebo tieto, alebo..." ako keby nevidím , tak som jej slušne povedala, že musia mi padnúť do oka s tým, že hádam nás na chvíľu v kľude nechá popozerať. Kdeže, tak som si vybrala takpovediac pod tlakom, ked som odchádzala, potom som si všimla, že za chrbtom mali vo výpredaji o polovicu lacnejšie, keby pani predavačku nemám stále za zadkom, tak si ich aj všimnem . Nevadí, zobrala som nakoniec tie, ktoré som vybrala, keďže som ich už mala odskúšané a nechcela som už vyberať za takej asistencie niečo iné. Hádam mi vydržia raztoľko
|
|
|
Post by Layla on Oct 11, 2013 11:17:30 GMT 1
neviem ako takéto situácie v obuvi riešil jeden môj bývalý kolega, ktorý mal nohu tuším veľkosti 5. No, či už bol v detskom, alebo dámskom oddelení, tak pravdepodobne vždy musel veľa vysvetľovať, že čo a prečo To ma napadlo pri tej obuvi.
|
|
streis
Junior Member
Posts: 64
|
Post by streis on Oct 11, 2013 15:05:52 GMT 1
isty cas som pracovala v obchode s textilom, kedze mne samej je neprijemne, ked mi predavacka stale stoji za chrbtom a niekedy je da sa povedat az neodbytna, vyhybala som sa tomu. Zakaznika som vzdy slusne privitala a bola mu nablizku, ak bude potrebovat pomoc. Uz sa mi viackrat stalo, ze som potrebovala najst urcitu velkost a nechcela som sa im tam prehrabovat, tak som poprosila predavacku. Niektore budu asi jasnovidkyne, pretoze povedia, ta velkost uz nie je a ked sa rozhodnem spolahnut na seba, zistim, ze predsa len je. Do skladu Bohuzial pristup nemam, preto sa stava, ze to, co by som velmi chcela, by som mohla mat, ale nemam. Inak este ma vytacaju predavacky, ktore mi silou mocou nutia vziat si kosik. Kosik nie je povinna vybava, sluzi pre moju potrebu a ked viem, ze ho nepotrebujem, je mi zbytocny.
|
|
|
Post by testuser on Oct 11, 2013 15:59:11 GMT 1
ja tiez neznasam ked sa predavacka do mna stara, hlavne pri obleceni. Mam velke cislo a hanbim sa za to aj sama pred sebou a este mam aj s predavackou riesit svoj XXL zadok? Tak to teda nie! Pri obuvi mam zas opacny problem- mam cislo asi 35-36 (vyska 150 cm) a je nemozne si zohnat dobre lodicky alebo balerinky, vsetko sa mi vyzuva V detskom zas nemaju slusne topanky na pracovny pohovor a pod (leyla, toto je quick post)
|
|
Puko
New Member
Posts: 24
|
Post by Puko on Oct 19, 2013 18:21:31 GMT 1
Raz som bol v Tescu, ktoré bežne nebýva otvorené nonstop o 23:00, pretože pred Vianocami bolo nonstop a začul som ako sa predavačky rozprávali, že pozeral elektro a aj tak nič nekúpil.
To podľa niektorých predavačiek asi ak niečo vidím, musím hneď aj kúpiť. Mňa sa to síce netýkalo, ale pekné to od nich rozhodne nebolo.
Ale mám aj pozitívne skúsenosti. Platím pri pokladni čokolády na varenie a pani predavačka mi povedala, že toto nekupujte, máme teraz v akcii lacnejšiu a zaplatíte menej. A preto rád chodím u nás hlavne do Jednoty. Tam sa mi zdajú asi najochotnejšie predavačky.
|
|
|
Post by hladajuca on Oct 20, 2013 13:39:45 GMT 1
To je mile od tej predavacky Ja tiez uz trochu viac chodim do Jendoty, lebo predtym sa mi zdala byt strasne taka komunisticka, ale uz je to lepsie, odkedy ju zrekonstruovali. Najradsej nakupujem v Lidli, lebo tam maju podla mojej skusenosti najmenej chemicky zelovoc a su tam kvalitne veci, aj ked nie vzdy su najlacnejsie, ale je to vacsinou dobra kvalita za prijatelnu cenu. Kozmetika je lacna a dobra. Chyba mi tam ale viac zdravej vyzivy a slovenske vyrobky, co je skoda. Na druhej strane neznasam Balu. Akonahle vstupim dnu, uz je na mne zavesena predavacka ktora ma stopuje na kazdom kroku aby som nekradla. je tam jedna mila predavacka, zato 2-3 dalsie su nanajvys odute a otravene. Raz som chcela zaplatit a nikto nebol pri pokladni, su tam dve. Blizko ale bola predavacka tak som sa postavila k tej pokladni, ktora bola blizsie k nej, aby nemusela prejst ani krok navyse. Tak ma strasne zdrbala ze ci nevidim pri tej pokladni napis, ze radi vas obsluzime pri druhej pokladni, hoci ani tam nik nebol. Potom inokedy som si pozerala zlozenie nejakych konzerv ci co a asi som si citala dlhsie nez minutu, co bolo zrejme priserne podozrive, tak ku mne priskocila brutalne nasrdena predavacka a agresivnym a arogantnym sposobom sa ma spytala, co hladam. Tak som povedala ze nic a odisla som. Do Bally idem len v pripade najvyssej nudze, ked neni ine vychodisko Najcastejsie ale idem do Billy lebo to mam relativne po ceste.
|
|
|
Post by incubus on Oct 20, 2013 14:05:16 GMT 1
Ja si pamätám, že som dooosť nemusel predavačku v Terne. Nie žeby bola na mne zavesená, či otravná, ani mi nenadávala, ani nič. Ale bola taká.... pri mne bola vždy ako bez života. Bez úsmevu, s takým divným mračením sa, pri platení ani sumu nepovedala, len aby som pozrel na pokladňu, ani mú ani bú... beriem to, ak má niekto v práci zlý deň, ale pri tejto som zvykol asi vždy ten zlý deň vystihnúť, inak si to neviem vysvetliť.
|
|