Či je kresťanstvo najantropocentrickejšie a jedno z najpatriarchálnejších náboženstiev na svete, to posúdiť neviem. Religionistike sa nevenujem, ale to v tomto momente asi nie je podstatné.
Veľmi zaujímavé čítanie ponúka William Dever v tejto knihe:
Did God Have a Wife?Dever je archeológ a tvrdí, že v Izraeli existoval božský pár: Jahve a Asherah. Archeológia dokladá oltáriky a kultové predmety súvisiace so ženským božstvom. Dever zastáva tézu, že Biblia prezentuje oficiálnu verziu náboženstva, kým archeológia ukazuje čomu ľudia skutočne verili. Podľa neho je Biblia iba verziou náboženstva kňazov a aristokracie (mužov), kým ľudia si spokojne verili a praktizovali niečo iné (úcta k božskému páru Jahve - Asherah). Teda to čo je v Biblii (prísny monoteizmus) by bol opis ideálneho stavu, ktorý asi nikdy nenastal.
V mnohom sa s Deverom súhlasiť dá. Napr. chrám v Arade zo 7. stor. má dva oltáre (zjavne pre mužské a ženské božstvo); takisto proroci často kritizujú uctievanie Ashery (pohanská bohyňa), takže je jasné, že sa to muselo diať. Na druhej strane Dever ide v niektorých záveroch trochu ďaleko a nemá ich dobre podložené. Okrem toho si myslím, že čiastočne pretláča aj istú náboženskú / ideologickú agendu spojenú aj s jeho osobným životom. Určite je to ale zaujímavé čítanie.
Toto je obrázok z Aradu: vzadu sú dva stojace kamene, ktoré predstavujú mužské a ženské božstvo; vpredu sú dva oltáriky na prinášanie obiet.
Pozrime sa na Písmo:
Boží Duch (ruah) je naozaj gramaticky ženský rod. Otázka by ale bola, nakoľko je možné (v židovskom myslení) identifikovať ruah s Bohom a tiež či bol tento ženský rod vnímaný iba gramaticky, alebo aj reálne. Na tieto otázky odpovedať nedokážem, resp. bolo by ich treba skúmať diachronicky.
Schodnejšou cestou sa mi ale zdá niečo iné. Hebrejčina používa pre Boha výraz v mužskom rode (gramaticky), ale často mu pripisuje aj ženské vlastnosti.
Existuje nasledovný zoznam miest (nie všetky sú rovnako relevantné):
A: Obrazy Boha prevzaté z fyziológie ženy- Boh ako matka v pôrodnej bolesti (Iz 42,14)
- Matka kojaca dieťa (Nm 11,12)
- Matka, ktorá nezabúda na dieťa (Iz 49,14-15)
- Matka, ktorá potešuje svoje deti (Iz 66,12-13)
- Matka, ktorá porodí a ochraňuje Izrael (Iz 46,3-4)
- Matka, ktorá porodí (Dt 32,18)
- Matka, ktorá volá, drží, učí, uzdravuje dieťa (Oz 11,1-4)
- Ž 131,2; Job 38,8, 29; Prís 8,22-25; 1 Pet 2,2-3; Sk 17,28
B: Obrazy Boha inšpirované ženskou prácou / aktivitou- Boh pripravuje šaty pre Izrael (Neh 9,21)
- Boh asistuje pri pôrode (Ž 22,9-10a; 71,6; Iz 66,9)
- Príprava chleba (Lk 13,18-21)
- Hľadanie stratenej mince (Lk 15,8-10)
C. Iné- obraz vtáka starajúceho sa o mláďatá (Ž 17,8; 36,7; 57,1; 91,1.4; Iz 34,5; Dt 32,11-12; Mt 23,37)
- obraz medvedice (Oz 13,8)
Mne osobne sa ale najviac páčia, keď sa Božia láska k ľuďom vyjadruje pojmom „rachamim“. Podstatné meno „rechem“ znamená ženské lono a potom rachamim je láska, ktorá vychádza z lona: na nej sa zakladá jedinečný vzťah medzi matkou a dieťaťom a môže ju mať iba žena – matka. Táto láska je úplne nezaslúžená zo strany toho, kto ju prijíma. U toho, kto ju dáva sa prejavuje viacerými postojmi a pocitmi, ako dobrota, jemnosť, trpezlivosť, pochopenie a pripravenosť odpustiť. Takúto lásku má Boh k ľuďom (Ex 34,6; Iz 49,15).
Je zjavné, že autori Písma si uvedomovali nedostatočnosť ľudského jazyka pri opise Boha a tiež to, že ho nemožno zúžiť iba do mužských kategórií. Myslím si, že týmto sa otvára dosť veľký priestor pre vzťah k Bohu videnému v ženskom aspekte. Pravdou asi ostáva aj to, že súčasná teológia i pastoračná prax tu majú zatiaľ rezervy. Rizikom je, že sa to celé vezme príliš jednostranne, prípadne sa to zúži na ideológiu. Na druhej strane, táto téma má dosť veľký potenciál.
Neviem povedať nakoľko je táto téma rozvinutá u svätcov a pod., ale určite je spomenutá v encyklike Jána Pavla II.
Dives in misericordia 4, pozn. 52.