Puko
New Member
Posts: 24
|
Post by Puko on Nov 16, 2013 18:46:12 GMT 1
V tejto dobe sa často hovorí o rýchlom vysvätení Jána Pavla 2 a Jána 23. Nedávno sme sa na túto tému rozprávali s jedným známym a zhodli sme sa na tom, že je to vlastne akoby istý druh cirkevného vyznamenania. Neskôr ma ale napadlo, že keď sa hovorí, že tento proces je rýchly, že kedy vlastne toto všetko začalo? Je zmienka o vysväcovaní aj v Biblii? Prípadne, kde vlastne táto myšlienka začala a aké sú všetky detaily na vysvätenie, keď vraj teraz je ten proces prirýchly? Presnejšie sa spýtam, čo vlastne znamená, že je prirýchly?
Možno táto otázka sa netýka Biblie, prípadne príbuzných zdrojov a nie je Liborom zodpovedateľná, takže by som chcel Libora poprosiť, aby mi aspoň napísal, či sa týmto bude vôbec zaoberať, aby som zbytočne na odpoveď nečakal. Ak sa zaoberať bude, tak nech napíše, že bude a ja si na odpoveď počkám, je mi jedno ako dlho.
|
|
|
Post by veriaci on Nov 16, 2013 18:54:23 GMT 1
Puko ak mozem tu som nedavno cital zaujimavy pohlad www.gotquestions.org/Slovencina/Krestanski-svati.htmlOtázka: Kto sú kresťanskí svätí podľa Biblie? Odpoveď: Slovo svätý pochádza z gréckeho slova „hagios”, čo znamená „zasvätený Bohu, svätý, oddaný, zbožný”. Takmer vždy sa používa v množnom čísle, „svätí”. „…Pane, počul som od mnohých ľudí o tomto mužovi, ako mnoho zlého učinil tvojim svätým v Jeruzaleme” (Skutky 9:13). „A stalo sa, keď Peter chodil po nich po všetkých, že zišiel I k svätým, ktorí bývali v Lydde” (Skutky 9:32). „čo som aj urobil v Jeruzaleme a mnoho zo svätých som ja pozatváral do žalárov …” (Skutky 26:10). Existuje len jeden prípad jednotného čísla a to je „Pozdravte každého svätého v Kristu Ježišovi…” (Filipänom 4:21). V Písme je 67 použití množného čísla „svätí” v porovnaní s len jedným použitím jednotného čísla „svätý”. Ale dokonca aj v tomto jednom prípade je množné číslo svätí vyjadrené v kontexte „…každého svätého…” (Filipänom 4:21). Pojem, ktorý vyjadruje slovo „svätý”, sa týka skupiny ľudí oddelenej pre Pána a Jeho kráľovstvo. Existujú tri zmienky vzťahujúce sa na zbožný charakter svätých; „aby ste ju prijali v Pánovi hodne svätých …” (Rimanom 16:2). „na zdokonaľovanie svätých ku dielu služby, na budovanie tela Kristovho” (Efežanom 4:12). „A smilstvo a vôbec akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani nemenuje medzi vami, ako sa sluší svätým” (Efežanom 5:3). Preto, podľa jazyka Písma sú „svätí” telom Krista, kresťania, cirkev. Všetci kresťania sa považujú za svätých. Všetci kresťania sú svätí…a zároveň sa aj majú nazývať svätými. 1 Korinťanom 1:2 to vyjadruje jasne, „cirkvi Božej, ktorá je v Korinte, posväteným v Kristu Ježišovi, povolaným svätým…” Slová „posvätení” a „svätí” (angl. „holy”) pochádzajú z rovnakého gréckeho koreňa ako slovo, ktoré sa bežne prekladá ako „svätí” (angl. „saints”). Kresťania sú svätí kvôli svojmu spojeniu s Ježišom Kristom. Kresťania sú povolaní byť svätými, aby stále viac umožňovali svojmu každodennému životu pripodobňovať sa životu v Kristovi. Toto je biblický popis a povolanie svätých. Ako zodpovedá chápanie rímskokatolíckej cirkvi „svätých” biblickému učeniu? Nie veľmi dobre. V rímskokatolíckej teológii sú svätí v nebi. V Biblii sú svätí na zemi. V rímskokatolíckom učení sa žiadna osoba nestane svätou, pokiaľ nie je „blahorečená” alebo „vyhlásená za svätú” pápežom alebo prominentným biskupom. V Biblii každý, kto prijali Ježiša Krista vierou, je svätý. V praxi rímskokatolíckej cirkvi sa svätí uctievajú, ľudia sa k nim modlia a v niektorých prípadoch sa zbožňujú. V Biblii sú práve svätí povolaní k tomu, aby uctievali a zbožňovali samotného Boha a jedine k Nemu sa modlili.
|
|
Puko
New Member
Posts: 24
|
Post by Puko on Nov 16, 2013 19:49:54 GMT 1
To je napísané pekne, pretože potom by to na niekoho mohlo pôsobiť tak, že toho vyhlásili za svätého a toho nie, tak ten nebude v nebi a podobne. Mňa skôr zaujíma ale vyhlasovanie za svätých, čiže ako som napísal, udelenie "vyznamenania", pretože vyhlásením za svätého sa nič pre daného človeka nezmení, len to, že dostane pred meno slovo svätý. A toto ma zaujíma, že ako je to spojené s Bibliou, resp. s nejakou cirkevnou náukou a že prečo toto vzniklo.
|
|
|
Post by veriaci on Nov 16, 2013 19:58:49 GMT 1
Vyzera to tak ze podla biblie su svati vsetci ti co veria v Pana Jezisa a vyhlasovanie za svatych si vymysleli ludia a traduje sa dodnes. Teda to nesuvisi s bibliou ale s nejakou tradiciou. A preco to vzniklo by zaujimalo aj mna
|
|
|
Post by libor on Nov 17, 2013 11:42:25 GMT 1
Sledujúc momentálnu agóniu na fóre upc, inteligenčnú a emocionálnu úroveň niektorých príspevkov (a asi aj prispievateľov) a ich neschopnosť čítať s porozumením iný text... mám pochybnosť o tom, či ešte chcem na nejaké fórum prispievať. Stále však chcem veriť, že v normálnom živote je to iné a že mojimi príspevkami dokážem niečo povedať ľuďom v normálnom živote. V každom prípade, ak sem do zajtra večera nič viac nenapíšem, môžeš to chápať ako negatívnu odpoveď.
|
|
|
Post by hladajuca on Nov 17, 2013 13:51:17 GMT 1
Ahoj Libor. Prosim, viem, ze sa zda, ze svojimi odpovedami len hadzes hrach o stenu. No ak si tvoje prispevky precita aspon jeden clovek, co je schopny im porozumiet, tak to snad ma zmysel. Napriklad ja vacsinou na biblicku diskusiu neodpovedam, ale tvoje prispevky citam pozorne a vzdy sa dozviem nieco nove a zaujimave. Si velmi inteligentny a rozhladeny clovek a preto chapem, ze to mas s nami tazke a nedivim sa ti, ze mas chut s tym seknut. No fakt verim tomu, ze mozes zasievat zrnka o ktorych ani nevies, ale raz mozu vzklicit.
|
|
|
Post by incubus on Nov 17, 2013 15:12:46 GMT 1
Uf. Libor, nevzdávaj sa. Niekedy skutočne naše snahy vyzerajú nanič, zvlášť na internete, kde je obvyklé kritizovať a trollovať a neobvyklé počúvať, ale stojí to za to.
|
|
|
Post by libor on Nov 18, 2013 21:08:52 GMT 1
Najprv terminologická poznámka: nie je správne hovoriť o vysvätení, ale o kanonizácií (= zaradenie do kánonu, čiže zoznamu svätých), alebo o svätorečení, čiže vyhlásení za svätého. Celý proces (skúmania a spracovávania) má isté zákonitosti a ak sa nemýlim, podľa súčasných noriem nesmie začať (alebo skončiť?) skôr ako 5 (?) rokov po smrti danej osoby. V každom prípade, v súčasnosti to zväčša trvá o dosť dlhšie a často sa rozbiehajú i procesy osôb zosnulých pred mnohými rokmi, ba i storočiami (napr. bl. Hroznata 12-13. Stor. je ešte iba blahoslavený a nie svätý). Z toho hľadiska je potom kanonizácia Jána Pavla II. naozaj "rýchla". Nie som si celkom istý, či presne dodržali tých 5 rokov, no to ani nie je rozhodujúce. Je to samozrejme pozitívny zákon a zákonodarca ho môže zmeniť (dokonca i ad hoc). O vhodnosti takýchto výnimiek môže mať každý svoj názor. Je však pravda, že taký rýchly proces je dosť zriedkavý. Rýchlosť neznamená (alebo by nemala znamenať) zníženú kvalitu spracovania. Môžu ale napr. vzniknúť otázky o vhodnosti väčšieho časového odstupu od udalostí, načasovaní v kontexte života Cirkvi a pod. To sú samozrejme veci, ku ktorým sa ja vyjadriť nedokážem.
Proces ako taký má v súčasnosti dosť presnú formálnu štruktúru (na diecéznej úrovni sa vypracujú podklady, ktoré sa potom ešte raz skúmajú v Ríme). Sám o tom veľa neviem, hoci som sa malou čiastkou na jednom takomto procese podieľal (robil som nejaké preklady). Dejiny kanonizácií a úcty k svätým sú veľmi pestré a dlhé. Nie som historik, takže by som tu mohol jedine odpísať celý článok z lexikónu. To sa mi samozrejme nechce, a tak radšej prejdem k tomu, na čo odpovedať viem.
Rozdelenie na „svätú“ a „profánnu“ oblasť tvorí základ náboženstva. V SZ je subjektom svätosti Boh a ako taký má kvalitatívny odstup od hriešneho človeka. Na druhej strane ale pozýva do tejto svätosti: buďte svätí (Lv 19:2) a táto výzva zahŕňa rituálno-kultickú (= umývania, pomazania...), ako aj nábožensko-etickú oblasť (= bázeň, dôvera, poslušnosť...). NZ rozvíja tento pojem božej svätosti, ktorá je základom jeho pôsobenia. Takisto je prevzatá výzva k svätosti zo SZ: Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec (Mt 5:48). Svätosť znamená príslušnosť do Božej sféry (a teda nedotknuteľnosť a oddelenosť od sveta). Výzva k napodobňovaniu Boha je výzvou k dokonalosti v láske. Presne v tomto zmysle používa pojem svätosti aj Pavol, keď označuje kresťanov ako „povolaných k svätosti“ (Rim 1:7; 1Kor 1:2; 1Sol 4:7; 2Sol 2:13) = sú povolaní zo sveta, aby s Božou pomocou stali jemu podobnými. Na nich sa prenáša koncept Božieho ľudu zo SZ a majú ho naplniť. Sú v Kristovi, ktorý sa pre nás stal svätosťou (1Kor 1:30; Kol 1:22) a teda aj základom ľudskej svätosti. Tento plán ľudskej svätosti sa uskutočňuje krstom (1Kor 6:11; Ef 5:26). Ako pokrstení patria k svätému Božiemu ľudu a majú túto svätosť zachovať. Je to výzva a úloha (Rim 6:22; 2Kor 7:1; 1Sol 4:3). Posvätenie a svätosť je cieľom Božieho konania s človekom: človek sa dostáva do spoločenstva s Bohom a má podiel na jeho Božstve (1Pet 1:16; 1Jn 3:2). Môžeme povedať, že svätosť je Boží dar a výzva (najmä listy v NZ obsahujú mnoho výziev k morálnej dokonalosti a rôznych iných povzbudení; z toho je jasné, že kresťania dokonalí neboli ani vtedy).
Teraz znova k procesu svätorečenia: podľa chápania Cirkvi ním Cirkev vyjadruje presvedčenie o svojom všeobecnom eschatologickom poslaní. Preto svätí nie sú „šťastlivci“, ktorí sa vďaka heroickému stupňu svojich čností odlišujú od šedého a hriešneho priemeru „normálnych“ veriacich. Svätí sú uskutočnením Kristovho prisľúbenia spásy voči Cirkvi.
|
|
Puko
New Member
Posts: 24
|
Post by Puko on Nov 19, 2013 12:23:14 GMT 1
Ďakujem, skúsim si pohľadať súradnice, čo si napísal, prečítať si ich a ak ma niečo napadne, budem reagovať možno ešte nejakými otázkami.
|
|