|
Post by incubus on Dec 1, 2013 18:00:37 GMT 1
Keď ide dieťa na strednú, začne sa jeho okolie s ním rozprávať o budúcom zamestnaní, ale nikto mu nehovorí, že má o svojom zamestnaní rozmýšľať už od prvej triedy. Keď si niekto začne hľadať robotu, tak nejakú dobu predtým už jeho okolie hovorí o tom ako na to, ale na základnej škole s ním nikto nepreberá to ako bude prebiehať pohovor a podobne. Tých príkladov sa nájde viac. Toto je tiež jeden z nich. Ak to nie je nutné netreba to dieťaťu hneď hovoriť. Príde mi to pododné ako vysvetľovať prvákovi, že čo je to, keď otecko podvádza mamičku a podobne. Prečo aj to nie je v šlabikári? Veď aj to je bežná realita, ktorú dieťa časom pochopí, netreba ju teda dávať do šlabikára. No a rozvody a nové manželstvá? Načo? To tiež dieťa časom pochopí. Niektoré skôr, niektoré neskôr. A keď sme už pri tom, dieťa sa bude pýtať, prečo ten otecko s nimi už nebýva. Myslím, že prvák má dosť otázok, ktoré treba zodpovedať a nemyslím, že treba začínať práve takým šlabikárom, aby mal tých otázok ešte viac. Ja som sa o rozvodoch dozvedel asi keď som mal 9 rokov a myslím, že som nič nezmeškal. Pamätám sa, že som sa tiež dosť vypytoval. Nemyslím, že by pre mňa bolo vhodné čítať o tom už v šlabikári. Už vrámci škôlky sa deti postupne stretávajú s inými deťmi a začínajú vytvárať kolektív. Spoznanie v škôlke je cez hry a spánok, nemožno hovoriť o zrovna extrémne vyspelých otázkach, ale na základnej škole sa už dopracuvávame k otázke o oteckovi a mamičke. Ako presne má odpovedať dieťa, ktoré otecka, alebo mamičku nemá? Ako presne to "nemá" pochopí dieťa, ktoré má oboch rodičov? Danú reakciu nikto nemonitoruje a deti nie sú zrovna preslávené empatiou. Pokiaľ teda každé druhé dieťa je v takejto situácii (sorry, nemám zrovna štatistiky o tom, či je každé druhé, alebo nebodaj až tretie), je potrebné pýtať sa, ako takýto handicap (teraz ma lepší výraz fakt nenapadne) vysvetliť deťom - práveže skôr, než nad tým začnú rozmýšľať oni sami. Na jednej strane sa obávaš toho, k akým hrozným úvahám príde dieťa po tom, čo si vypočuje, že neexistuje len rodina tvorená oteckom a mamičkou - ale k akým príde, keď to zistí od spolužiaka a nikdy predtým sa s tým nestretlo?
|
|
|
Post by Layla on Dec 1, 2013 18:19:18 GMT 1
Netreba sa spoliehat na to, ze deti vsetko sami pochopia. A neda sa to porovnavat s tym, ze je zbytocne hovorit dietatu na ZS ako si hladat pracu, lebo to sa ho este netyka, ale mnoho deti sa dotyka fakt, ze ziju v nekompletnych rodinach a trpia tym
|
|
|
Post by hladajuca on Dec 1, 2013 18:58:00 GMT 1
My sme mali od prvej triedy deti z rozvedenych rodin a nejak extra ma to netrapilo v tom zmysle, zeby som sa bala o mojich rodicov. Vedela som len (uz v asi 8-9 rokoch som to sama pochopila!) ze preto ma jedno dievca hrozne sikanuje, lebo to ma doma tazke. Keby sa tomu dietatu niekto venoval a pomohol jej zvladnut tu situaciu, nemusela ma 4 roky vkuse kopat a sacat. A ja by som vtedy tiez bola potrebovala pomoc, ale ani o sikane sa vtedy vobec nehovorilo. V zivote by mi nenapadlo s tym ist za ucitelkou. Lebo aj sikana je citliva tema, ktora narusa ruzovy princeznovsky svet malych dievcatok, tak to netreba riesit ani v slabikari, ani na prvouke ani nikde.
|
|
|
Post by incubus on Dec 1, 2013 19:01:11 GMT 1
Na facebooku mi kamoška posielala vraj text pôvodnej pripomienky (nevedel som to nájsť inde, tak to posielam takto):
Bez akejkoľvek verejnej a odbornej komunikácie bola ukončená produkcia šlabikára Lipka (verzia z roku 2011) a bol nám do školy doručený šlabikár „Hupsov Lipka“. Hupsov Lipka má 2 časti + pracovný zošit. (prečítal som to celé). Niekoľko postrehov:
- kým Šlabikárom Lipka sa tiahla niť hodnoty rodiny (na stránkach sa pri rôznych témach znovu objavovali tie isté ilustrácie tej istej rodiny;
- dievčatko a jej brat, mama a otec), Hupsovym šlabikárom Lipka nás sprevádza škriatok Hups, ktorý nie je začlenený do žiadnych vzťahov, funguje sám za seba. Navyše aj deti tu figurujú viac-menej samé za seba, vždy sa objavujú iné a nie sú začlenené do vzťahov v rodine.
Predošlý šlabikár upevňoval dieťa v jeho povedomí "PATRÍM DO RODINY", mám korene, kým Hupsov šlabikár po zovšeobecnení pozorovaných javov akoby hovorí: "buď sám za seba", samostatná jednotka... navyše nevedno, akého rodu (ten/to? škriatok Hups)...
- v Hupsovom šlabikári sú na niektorých miestach vykreslené situácie opisujúce rodinné vzťahy/rodinných príslušníkov v negatívnom alebo ponižujúcom duchu, naopak v "starej" Lipke je téma rodiny podaná v atmosfére lásky, úcty, pokoja, radosti, harmónie, šťastia (na mnohých stranách, doplnené korešpondujúcimi ilustráciami) – napr. sused zhadzujúci otca, že je "kazisvet" (Hupsov šlab. 2.časť, s.21). V Hupsovom šl. je najčastejšie text o dieťati a iba jednom rodičovi - v Lipke je veľa textov o spolužití v úplnej rodine. Jeden článok som Vám prepísal celý: Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Má krásne vlasy. Sú čierne ako žúžoľ. S mamičkou žijeme sami dvaja. Ocko si ma bráva cez víkend. Mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí. Nad nami býva ujo Žubajík. Občas pomáha mamičke s vodou alebo žiarovkou a elektrinou. Pred pol rokom požiadal ujo Žubajík mamičku o ruku. Najprv bola prekvapená. Potom sa potešila. Už to pre mňa od zajtra nebude len ujo Žubajík, ale druhý ocko. Zajtra sa ožení s mojou mamičkou. Teraz budem mať ocka aj cez víkend, aj cez týždeň. (článok na precvičenie písmena Žž!)
- celý predošlý šlabikár bol v jednote jasného a zrozumiteľného textu významne doplneného prehľadnými a zároveň obsažnými ilustráciami, ktoré napomáhali porozumeniu (už i tak životu deťom blízkeho a zrozumiteľného) textu. Obsahoval texty týkajúce sa detí, ich sveta, každodennosti či reálnych zážitkov, situácií (rodina, sviatky, dovolenka, choroba, návšteva u starkých, narodeniny,...) kým Hups deti vťahuje do virtuálnej reality, príbehy sú často ťažko zrozumiteľné, majú otvorený a nejasný koniec.
- V Hupsovom šlabikári vymizli texty ľudovej slovesnosti či iné klasické texty slovenských autorov. Okrem iných textov sú tu aj texty o Hupsovi, ktorých autorkou je spisovateľka detskej literatúry Mgr. Gabriela Futová (táto informácia nemusí byť určujúca, obsahovo jej knihy nepoznám, no tu sú názvy niektorých z nich Hľadám lepšiu mamu; Nejdem, a basta!; Naša mama je bosorka; Keby som bola bosorka. - nevidím dôvod náhrady kvalitných a majstrovsky zostavených (a to i napriek jednoduchosti a prváckym potrebám vyhovujúcej stručnosti) obsahovo jasných i pútavých textov zo "starej" Lipky (navyše autorsky pestrejšej skladby: Daniel Hevier, Ján Turan, Elena Čepčeková, Štefan Moravčík
|
|
|
Post by melein on Dec 1, 2013 19:56:13 GMT 1
Práve som si pozrel tvoj link, ale to čo píšeš, že si myslí Kováčik nikde nevidím, zrejme som ťa nepochopil. Kovacik vidi rozvody velmi jednoducho, ked ich prirovnava k vrazdam. Z moralneho hladiska je vrazda jednoducha, ciernobiela zalezitost, je tam jasny zlocinec a obet. Pre deti rozvedenych rodicov je vsak rozvod a druhe manzelstvo prosta zivotna realita. Rozvody casto nie su ciernobiele, a niekedy su pre deti vyslovene prospesne, pretoze nie vsetci rodicia su dobri. Vymazavanie reality zivota tolkych deti (nie je ich malo) ako niecoho, o com sa nehovori je stigmatizacia. Zasluzia si to tie deti? Nehovorim, ze ten text v slabikari je nejak genialne napisany a ze to je idealny sposob vyuky. Ale Kovacikov postoj je neprijatelny a pravdu povediac, jeho vyjadrenie znie, ako keby sa nad nim ani na minutu nezmyslel a hovoril len tak z brucha. Inak by asi nemohol prist s takou hlupostou, ako je porovnavanie rozvodov s vrazdami.
|
|
|
Post by Physis on Dec 1, 2013 21:18:49 GMT 1
Ale Kovacikov postoj je neprijatelny a pravdu povediac, jeho vyjadrenie znie, ako keby sa nad nim ani na minutu nezmyslel a hovoril len tak z brucha. Inak by asi nemohol prist s takou hlupostou, ako je porovnavanie rozvodov s vrazdami. tak ale toto zasa uňho nie je nič nového. skôr by ma prekvapilo, keby sa nad svojimi vyjadreniami niekedy zamyslel. ešte si pamätám označenie Mikloška za Dana Browna, redukciu T. Halíka na osobu, ktorá "síce je mediálne známa a dobre sa počúva, ale..." a ďalšie veci.
|
|
|
Post by melein on Dec 1, 2013 22:08:26 GMT 1
A predsa je to hovorca KBS. Asi su s jeho vykonom spokojni.
|
|
Puko
New Member
Posts: 24
|
Post by Puko on Dec 2, 2013 16:02:55 GMT 1
melein: Už chápem. To je pravda, že rozvod a vražda sa porovnávať nedajú. V každom prípade si myslím, že ten článok je nevhodný z dôvodu, ktorý som popísal vyššie. Aký presne má na toto názor cirkev to netuším (akurát tie štatistické útržky, že kompletná rodina je na menej písmenách atď.). Či má k tomu cirkev aj iné výhrady neviem. Čítal som teraz tú pripomienku, čo sem dal incubus. To tiež znie zaujímavo.
|
|
|
Post by melein on Dec 2, 2013 20:25:53 GMT 1
Slabikare sa predsa zaoberaju jednotlivymi pismenami len na zaciatku a zbytok obsahu ucia deti citat stale zlozitejsie a zlozitejsie texty, takze posudzovat pri kolkych pismenach je komplegna rodina mi pride pomylene. Teda predpokladam, ze je to slabikar na cely prvy rocnik a nie len pismenka.
V slabikari by mali byt veci zobrazene z uhla pohladu dietata, mali by to byt veci, ktore deti zazivaju. Dieta nebyva svedkom nevery. Tahat do toho neveru mi dava asi taky zmysel ako tahat do toho vrazdy. Rozvod nemozno vnimat tak ciernobielo ako vrazdy ani nevery, pretoze rozvod nie je jednoznacne negativna vec.
Pises "Načo deti nútiť chápať také veci tak rýchlo, pokiaľ k tomu nie je žiadny dôvod?". A co deti, ktorych rodicia sa uz rozviedli alebo sa rozvadzaju, alebo maju takych spoluziakov? To je realita, s ktorou sa deti stretavaju. Nie je to nejaka abstraktna teoria, ktoru deti zaziju az jedneho dna v buducnosti, je to uz dnesna kazdodenna realita.
|
|
|
Post by hladajuca on Dec 6, 2013 15:31:48 GMT 1
|
|
|
Post by incubus on Dec 7, 2013 11:46:16 GMT 1
Toto je matematika pre 15ročných? Och, už keď som doučoval matiku na strednej, vravel som si, že sa to učivo pre žiakov čoraz viac zjednodušuje, ale toto je už vážne slabé.
|
|
|
Post by Layla on Dec 7, 2013 11:54:22 GMT 1
bolo aj v telke taky prispevok, ze ziaci hlupnu. Asi ten system vyucovania matematiky a pod. sa zhorsil.
|
|
|
Post by hladajuca on Dec 7, 2013 12:53:24 GMT 1
ale zas naco deti mucit s niecim tak strasnym? Dbrwe, to co sme sa my kedysi ucili na ZS (koncila som 2003)je v pohode. Ale potom na SS to bolo uz hrozneee! nesli sme podla normalnych slovenskych osnov pre SS, ale nasi ucitelia ktori prestupili z VS si asi nevsimli, ze nas gympel je jazykovy a nie matematicky. V 2.-3. rocniku do nas hustili veci, co sa starsi surodenci spoluziakov ucili na VS. Mala som sukromne doucko z matiky a doucoval ma jeden super pan RNDr. a ten sa velmi cudoval, ze preboha, aj toto ste sa ucili? Odvtedy mam z matiky a akychkolvek vypoctov hroznu traumu a znenavidela som vsetko, co s matikou suvisi, hoci na ZS som chodievala po olympiadach a pytagoriadach. Proste som si vsugerovala, ze som uplne hlupa a nijaky vypocet nad plus, minus, krat a deleno nezvladnem. Pocas roka sme mali 8 testov a zo 7 som mala patku A to sme sa kolektivne na intraku drvili do skorych rannych hodin. Raz som na polroka aj prepadla. Na pokraji prepadnutia som bola 4 polroky a zachranilo ma jedine to, ze som patminutovky odpisovala a tazke domace ulohy mi pisal ten pan doucovatel. V tretom rocniku mala prepadnut tretina rocnika, velka cast mala medzi 3-4 len par vyvolenych malo cosi lepsie. Neboli to hlupe ani lenive decka, nechcem sa teraz vystatovat, ale bol tam vyber z celeho Slovenska, prijimacky boli talentove. Nastastie sme mali matiku povinnu len 3 roky, lebo keby sme ju mali celych 5, tak by som nemala najmensiu sancu zmaturovat. Strasne som sa smiala, lebo raz som mala zo vsetkeho na vysvedcku 1-2, dokonca 1 z fyziky, ale z matiky 4, aj to z milosti a vdaka podvadzaniu Odvtedy akonahle vidim cisla alebo vzorce tak mi je zle a uz vopred sa vzdavam lebo viem, ze nemam sancu nic vypocitat, aj keby som sa fest snazila.
|
|
|
Post by lee on Dec 7, 2013 14:18:56 GMT 1
V tretom rocniku mala prepadnut tretina rocnika, velka cast mala medzi 3-4 len par vyvolenych malo cosi lepsie. Neboli to hlupe ani lenive decka, nechcem sa teraz vystatovat, ale bol tam vyber z celeho Slovenska, prijimacky boli talentove. Tak to už nebol problém v triede, ale v učitelovi.
|
|
|
Post by hladajuca on Dec 7, 2013 15:07:56 GMT 1
No, ale je to skoda, lebo na ZS som mala matiku rada, hlavne geometriu a slovne ulohy. Spatne si myslim ze problem bol v tom, ze vsetko co sme brali bolo priserne abstraktne. Abolutne som ani len netusila, co vsetky tie cisla, imaginarne cisla a pismenka znamenaju. Proste nebola tam nijaka spojitost s realnymi javmi, ktore by si clovek vedel predstavit. Nikto nam nikdy nepovedal, kde sa to da vyuzit. Preto si myslim, ze od SS by mala byt vacsia specializacia, lebo hadam po 9-10 rokoch uz kazdy tusi, co mu je blizke a aj na gymploch by si decka mali ovela viac sami volit predmety. Aby sa mohli sustredit na to, v com su dobri a z toho ostatneho aby si udrzali vseobecny prehlad. Trebars by boli pre vsetkych povinne aj matika aj jazyky, ale mohlo by sa to vyucovat na dvoch leveloch. Bolo by nejak v pravidlach dane, ze kazdy musi mat nejake 3-4 predmety Ackove a dalsie by mohol mat Bckove. Trebars ako sme to mali my uz potom v 4. a 5. rocniku. Kazdy si musel zostavit rozvrh sam s tym, ze bola povinna len telesna, slovencina, anglictina a este jeden cudzi jazyk, ale uz ostatne sme si mohli volit ako sme chceli, pokial sme mali urcity pocet hodin. A potom sme si mohli kombinovat, ci nejaky predmet vobec chceme a ci chceme 2, 4, alebo dokonca 6 hodin tyzdenne. Napriklad ja som chcela ist na psychologiu alebo enviro, tak som si dala 6 hodinovu biologiu, 6 hodin spolocenskych vied a k tomu zakladny kurz dejepisu a politickej geografie a do poctu par hodin jazykov a zo srandy programovanie A zas ini si davali 4 hodinovky fyz, chem a ti najodvaznejsi aj matiky a deskriptivy. Dalsi stravili maximalny pocet hodin na jazykoch. A poviem vam, ze v tych vyssich rocnikoch sme ovela radsej chodili do skoly, vyrazne sa nam zvysila motivacia aj zlepsili znamky a mohli sme sa naplno venovat tomu, co budeme potrebovat v buducnosti. Velka vacsina sa dostala na svoje vysnivane skoly nielen v ceskoslovensku, ale aj vo svete. Taky system by mohol byt na vsetkych gymploch od druheho rocnika vyssie. Myslim, ze by to nikomu neuskodilo a ludia by zaroven prisli lepsie pripraveni na VS.
|
|