V Starom Zákone je situácia ešte o dosť zložitejšia, ako v Novom Zákone.
V NZ máme mnoho manuskriptov, a teda aj variant. Tie dokážeme kategorizovať do vetiev atď., a potom istými metódami rozhodnúť o každom jednotlivom prípade (verši, slove...). Vychádza sa z predpokladu, že na začiatku bol jeden jediný text.
Pozrime sa teraz na SZ. Takisto máme množstvo manuskriptov, citátov a iných zdrojov, ktoré takisto obsahujú množstvo variant. V čom je rozdiel? Predovšetkým v tom, že dané svedectvá je možné zhruba rozdeliť do troch skupín:
- Masoretský text (MT = hebrejský text)
- Septuaginta (LXX = grécky text)
- Samaritánsky Pentateuch (SAM = hebr.)
Aby to nebolo také suché, ukážem aj malý príklad. Tu si môžete porovnať preklad Ž 65 MT a LXX. (je to zatiaľ pracovná verzia pre pripravovaný komentár k žalmom (môj preklad), takže nešíriť
.
Čo ďalej? No dá sa spraviť samostatná textová kritika (= rozhodnúť o pôvodnej variante) v rámci každej z týchto skupín. Dlho aj vládlo presvedčenie, že sú to vlastne tri textové typy, ktoré zodpovedajú trom náboženským skupinám (židia, kresťania a samaritáni). Najmä po objavení Kumránskych zvitkov je tento názor už prekonaný. V súčasnosti najmodernejší prístup (Tov 2012) zastáva, že to neboli tri textové typy, ale iba tri texty, ktoré sa zachovali spomedzi viacerých existujúcich textov zo staroveku.
To nás až tak nezaujíma a my hlavne chceme mať v rukách „text“. Ako ale posúdiť všetky varianty? Pred samotným vyhodnocovaním variant sú dôležité kritériá. V zásade existujú dve teórie:
a. Na začiatku bol jeden jediný originálny text a ostatné vznikli odvodením z neho. My sa textovou kritikou snažíme dostať čo najbližšie k originálu
b. Existovalo viacero pôvodných textov, ktoré boli paralelné. V tom prípade je možné ponechať napr. dve protikladné alternatívy vedľa seba.
Obe teórie majú zástancov i odporcov. Dôležité je vedieť, že na základe zachovaných textových svedectiev nie je možné ani jednu z nich potvrdiť, ani vyvrátiť. Napriek tomu by každá exegéza, resp. textová kritika mala začať nejakým metarozhodnutím.
Celé sa to komplikuje ešte mnohými inými vecami a najmä tým, že SZ je oveľa menej homogénny, ako NZ. Medzi komplikácie patrí napr.:
- Kniha Jeremiáša sa zachovala v dvoch verziách (dlhšia a kratšia, kde rozdiel v dĺžke je asi 1/7 materiálu). Ale to je skôr špecialitka, takže to sem nemotajme.
- V SZ je často ťažké rozlíšiť fázu tvorby textu (jednotlivé redakcie) a fázu odovzdávania textu (keď už bol text hotový a ustálený). Totiž, už jednotlivé redakčné fázy samy seba chápali ako konečné verzie textu: keď autor dokončil svoj text, tento hneď aj cirkuloval (a logicky sú z toho aj svedectvá). Keď to potom zobral do rúk ďalší redaktor a vytvoril ďalšiu verziu, samozrejme že tie predošlé už boli v obehu.
Myslím, že pozorný čitateľ už pochopil, že je to veľmi komplexná téma a je takmer nemožné zhrnúť ju do krátkeho príspevku. Preto v tomto momente ani nerobím žiadne závery a dôsledky. Je možné pokračovať rôznymi smermi a vyvodzovať najrozličnejšie závery (subjektívne, či objektívne). Ak bude záujem, rád tému rozviniem, alebo zhodnotím závery založené na kultivovanej reflexii.