|
Post by hladajuca on Dec 17, 2013 15:29:39 GMT 1
Tomix, ja tie pravidla takto neberiem, ani som nebrala. Len opisujem, ako to vidi kopa ludi a otazky aj odpovede na upc o tom svedcia. Ono to je asi tak ako pravidla tu na fore. Vacsina ludi tu ich vobec nepotrebuje, lebo aj sami od seba vedia normalne debatovat. Museli sme ich vymysliet kvoli veriacemu a jemu podobnym, ktori mozno pridu v buducnosti. Tak mi pridu aj niektore tie katolicke pravidla, ze su pre ludi, ktori by inak sami nevedeli, co je normalne a co nie je. Ale pritom vieme, ze nijaky zakon nikdy nemoze vystihnut vsetky zivotne situacie ktore nastanu a ze nemoze ani zachytit umysly a motivacie ludi. Krestanstvo by malo stat kdesi NAD pravidlami, no v realite sa orientuje na 99% na ne.
|
|
|
Post by hladajuca on Dec 17, 2013 15:36:52 GMT 1
Melein, musi to byt pre teba velmi tazke. No mysli na to, ze Boh s tvojou existenciou pocital od pociatku!
|
|
|
Post by lee on Dec 17, 2013 16:08:57 GMT 1
hľadajúca, presne si vystihla ako to vnímam aj ja, a v podstate práve tieto veci ohľadom tých kadejakých príkazov, ktorých nedodržiavanie je často definované ako ťažký hriech ma kedysi pred niekoľkými rokmi nútilo zamýšľať sa nad zmyslom katolíckej viery, a teda aj tej mojej osobnej viery. Prestala som sa s týmto systémom príkazov stotožňovať a spolu s ďalšími pochybnosťami to malo za následok môj odpad od KC. Ako Layla píše, toto zákonnícke vnímanie kresťanstva je viditeľné u mnohých katolíkov, na jednej strane ich chápem, že to tak majú predkladané, tak tomu veria, či už je to zo strachu alebo z povinnosti. Na druhej strane nechápem, o čom to kresťanstvo potom je, keď je o strachu, príkazoch, povinnostiach a nie o vlastnom chcení napredovania v láske. To myslenie, ktoré sa Ježiš snažil zmeniť u židov, teraz prevláda u kresťanov, špeciálne katolíkov. No a čo sa týka prvotnej otázky, asi sa tiež už pár rokov nemôžem nazývať katolíčkou, viem, že to obdobie, kedy som ňou názorovo bola malo asi moc ďaleko od kresťanstva, ako ho vnímam teraz. To obdobie pochybností vnímam pozitívne, vďaka tomu sa zmenila moja viera z tej "zvykovej" na moju vlastnú osobnú. Nemôžem však tvrdiť, že by som s týmto stavom bola spokojná. Niekoľko rokov nežijem sviatostným životom a čím ďalej tak fungujem, tým mám silnejší pocit, že o veľa prichádzam. Ťahá ma to späť.
|
|
|
Post by hladajuca on Dec 17, 2013 16:30:08 GMT 1
Pekne si to vyjadrila. Ja mam presne ten isty pocit. Do KC som vstupila kvoli sviatostiam, teda najma kvoli Eucharistii. No preto, ze nedodrzujem tieto ich cirkevne prikazania vpodstate permanetne zotrvavam v hriechu a k Eucharistii by som nemala pristupovat a ani tak v sucasnosti nerobim, hoci zo dvakrat som ju uz prijala svatokradezne. Co ma mrzi, ale nevidela som vtedy ine vychodisko. Boli to specificke okolnosti, ktore tu nejdem teraz riesit. No rada by som ju riadne prijala, no v najblizsej dobe spoved rozhodne nevidim realne. Po prve, psychicky by som to nedokazala a keby aj nejakym zazrakom ano, obavam sa, ze by to bolo z mojej strany cisto formalne a to nechcem. A tak ostavam dakym rozpoltenym sympatizantom tejto institucie...
|
|
|
Post by hladajuca on Dec 17, 2013 16:42:44 GMT 1
Ake mame vlastne teraz z pohladu KC postavenie? Sme daki heretici alebo ako sa na nas pozeraju? Nemam toto nastudovane.
|
|
|
Post by Layla on Dec 17, 2013 16:43:32 GMT 1
sme v apostaze Ale spovedat sa z niecoho za co necitim vinu u ludi, ktori su duchovne na tom horsie ako ja mi pride dost ponizujuce a myslim, ze clovek by sa nemal pred nikym ponizovat, ani sa nikam pchat, kde ho nechcu.
|
|
|
Post by hladajuca on Dec 17, 2013 16:59:21 GMT 1
No. mam dost problem so spovedou a este pred vstupom som vedela, ze to nebude moc dobre. proste mi pride hrozne divne a neprirodzene zatvorit sa s cudzim chlapom v budke a vykladat mu tam intimnosti. Akoze je nemam problem priznat si vinu, ved viackrat som to spravila aj tu na fore a robim to aj v reali a hlavne ked som riadne verila som lutovala pred Bohom. Ale henten sposob mi je tak...cudzi. Akoze nevravim, spovedala som sa ten den ked som mala Prijimanie a bolo to fajne, prirodzene, s knazom ku ktoremu som uz mala nejaky pozitivny vztah, bolo to v kancelarii a bolo to vlastne ako normalny pokec. Ale teraz? Ist k tomuto cloveku ktory tu teraz je (nie je zly, len proste sme na uplne inej vlnovej dlzke), vysediet si frontu s tetkami a potom sa zavret do budy...neviem... proste cele zle a divne! A to uz nevravim o tom ze by som sa mala spovedat aj z veci o ktorych si nemyslim, ze su hriesne. a hm, tak apostaza. aspon uz viem nazvat tuto vec pravym menom
|
|
|
Post by lee on Dec 17, 2013 17:06:07 GMT 1
no mne to teda vysvetlite, čo je to tá apostáza presne
|
|
|
Post by Layla on Dec 17, 2013 17:07:13 GMT 1
vies, ale u mna sa niektore veci odohrali pri procese hladania Boha a spoznavania seba samej. Tam sa urobia urcite aj chyby, ale nemoze sa to nazvat hriechom. Ine je, ked niekomu by som umyselne ublizila, tak tam nemam problem to verejne vyznat, lebo viem, ze je to hriech, ale su veci, ktore tie knazy ani nepochopia, ked im ich vysvetlim. Preco si to myslim? Lebo uz som to skusala. A nepochopili
|
|
|
Post by Layla on Dec 17, 2013 17:08:44 GMT 1
no mne to teda vysvetlite, čo je to tá apostáza presne Apostáza alebo odpadlíctvo je odpadnutie od viery. Do vydania tolerančného patentu bolo odpadlíctvo od rímskokatolíckej viery cirkevným zločinom - trestala sa telesným trestom, pokutou a väzením. V súčasnosti pokladajú apostázu iba za hriech a nie za zločin.
|
|
|
Post by hladajuca on Dec 17, 2013 17:15:48 GMT 1
vidim, ze to mas nastudovane Ale to co z toho vyplyva ma teda nepotesilo. Akoze som si aj myslela, ze nas asi nepochvalia, ale ked to vidim takto napisane tak je to nepekne :/
|
|
|
Post by Layla on Dec 17, 2013 17:23:41 GMT 1
ktovie ako sa citili ludia ako G. Bruno a G. Galilei, ktori vedeli, ze cirkev sa myli v niektorych veciach a cirkev, to co tvrdila samozrejme nevedela dokazat. Avsak, cirkev nutila ich, aby oni odvolali svoje ucenie, ak ho nevedia hned dokazat A aj po dokazoch sa mienka cirkvi nezmenila asi hned, zo dna na den. Dnes su tiez ludia v cirkvi, ktori vedia, ze sa cirkev v niecom myli, ale cirkev ich vyhana v mene spravodlivosti zo svojho spolocenstva von. Viem, ze ked prejde mozno dalsich 300 rokov, tak cirkev svoj postoj zmeni, ale ti ludia uz zit nebudu a preto mozu ostat len mimo cirkev a ostat verni svojej pravde. Aj ked su ludia, ktori by povedali, ze sa treba svojej pravdy vzdat a byt poslusnymi cirkvi
|
|
|
Post by hladajuca on Dec 17, 2013 17:31:08 GMT 1
Je to bolestna pravda. Ved aj ja by som sa rada vratila a tiez citim, ze tam pre mna niet miesta Lebo nie som tak idealna, aku by ma chceli a pretoze mam na nejake veci iny nazor. Ale ved to neznamena, ze netuzim po Bohu!
|
|
adoro
New Member
Posts: 30
|
Post by adoro on Dec 17, 2013 17:55:21 GMT 1
„Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“. Veľa katolíkov nežije vo vnútornej jednote s KC, nie preto, že by sa im učenie nezdalo, ale preto, že ho vôbec nepoznajú. Táto povrchnosť je, trúfam si tvrdiť, najväčším hriechom. Ak by sa ma niekto opýtal, s čím by som nevedel žiť ako ateista, prvé by mi napadlo vytesnenie duchovného života. Nejdem riešiť konflikt teizmus/agnosticizmus(ateizmus), no myslím, že prítomnosť smädu je silný predpoklad na existenciu vody (nemusíte oponovať, už som čítal tisícky humanistických článkov, ktoré mi to chceli vyvrátiť). Naopak, ak stretnem ateistu túžiaceho po hĺbke, hľadajúceho a nie príliš sebaistého, znamená to pre mňa viac ako povrchný katolík. Túžba po hĺbke sa akoby pomaly vytráca... Poznáte ľudí, ktorí sú zarytí kresťania, len sa to kresťanstvo akosi na ich správaní neprejavuje. Ak teda oni môžu prijímať Eucharistiu, o čo skôr môžete prijímať vy?
Minule som čítal článok s ľuďmi z Opus Dei (fakt nechcem nič proti tejto skupine, ostatne ich spiritualita môže byť tiež pekná, kde tvrdili, že sa snažia byť prísni na seba v maličkostiach. Napríklad vstanú na prvý budík a neostanú ležať ešte 5 minút v posteli alebo jesť zásadne pri kuchynskom stole. Ja osobne v tom nevidím žiadnu cnosť, avšak verím, že v nejakom mystickom umŕtvovaní, to môže mať zmysel. Problém je, že nie každý je na takejto duchovnej úrovni a preto vstávanie na prvý budík spôsobí len zbytočnú podráždenosť a nevrlosť. Tak by to mohlo byť odstupňované v rámci cirkvi, radšej robiť maličkosti z lásky k Bohu ako sa veľmi zapierať zo strachu pred Ním.
Myslím, že "zákonnícto" pramenní trochu z nejakej divnej vžitej predstavy, že na prijímanie sa chodí akoby za zásluhy. Možno by som upravil podmienky spovede s väčším dôrazom na to, čo dnes voláme dokonalá ľútosť. Náhodou nemusím riešiť nič, čo by bolo v rozpore s cirkevným učením, inak neviem, ako by som to riešil. Takéto moje myslenie vám však, myslím, nie je cudzie... Ja by som pristupoval asi pravidelne k sviatostiam a našiel si spovedníka, ktorý by mi vyhovoval. Nevidím v tom žiadnu neposlušnosť ani nepokoru, ale o tejto téme nemám skoro nič naštudované. Na prvý pohľad sa mi to zdá neškodné.
|
|
|
Post by hladajuca on Dec 17, 2013 18:19:56 GMT 1
Dakujem za povzbudenie adoro! Rozmyslala som o tom, ze niekedy pred Vianocami predsalen pojdem na Prijimanie. Nie za odmenu, ale pre posilu. Vyznam sa Bohu tak ako viem a ako to citim, zo srdca. No na formalnu spoved ist nedokazem.
|
|