|
Matus 6
Jan 12, 2014 20:26:04 GMT 1
Post by hladajuca on Jan 12, 2014 20:26:04 GMT 1
Pocula som jednu interpretaciu Mt 6,25-34 a zaujima ma, ci je podla teba mozna. Teolog Marek Vacha vo svojich prednaskach niekolkokrat tvrdil, ze Jezis na tomto mieste nehovori len v podobenstve, ale priamo zadava prikaz, aby jeho nasledovnici meditovali o prirode vo vseobecnosti. Podla Vachu je potom rozjimanie a ucenie sa o prirode jednou z dolezitych povinnosti krestana, snad skoro tak dolezitou ako studium Pisma. Toto mam z osobneho kontaktu takze nemam odkaz na konkretny text. Viem, ze v krestanskej historii nachadzame aj priklady pozitivneho vztahu k prirode ale zaujima ma, ci na jeho obhajobu mozme pouzit aj tuto konkretnu pasaz. Osobne by sa mi to pacilo, no napriek tomu si nie som ista, ci Vacha ten text trochu "neznasilnil".
|
|
|
Post by Physis on Jan 12, 2014 21:21:15 GMT 1
hľadajuuuca toto je normálne telepatia, ja som to teraz čítala v jeho knihe, počula som to aj v jeho prednáške a dosť ma s tým dostal ale nechcem tu zahlcovať tému, píšem hlavne kvôli tomu, že tu je link, aby to mal libor z prvej ruky (je to od 38:45, nastavila som čas, ale nejako to blbo načítava):
|
|
|
Post by libor on Jan 13, 2014 22:21:54 GMT 1
Váchu nepoznám, alebo teda doteraz som nepoznal. Ďakujem za link na jeho prednášku. Nechcem príliš analyzovať čo tam hovorí (už aj preto, že som si vypočul iba pár minút). V každom prípade, je to popularizačná prednáška o modlitbe a nerobí v nej špecifický výklad daného biblického textu. Iba všeobecne sa odvoláva na Mt 6,26.28 (pozrite sa na nebeské vtáky... pozrite sa na poľné ľalie). Číta to ako výzvu k uvažovaniu a kontemplácií prírody. Je to možno trochu jednostranné zjednodušenie, ktoré málo zohľadňuje funkciu týchto tvrdení v texte. Ja osobne by som sa takéhoto použitia textu radšej vyvaroval, ale dokážem to pochopiť v danom homileticko-rétorickom kontexte. Biblický text samozrejme predpokladá dokonalosť Božieho stvorenia: patrí mu obdiv a treba uznať Božiu veľkosť. V každom prípade by bolo lepšie nerobiť z toho ďalekosiahle závery týmto smerom a nestavať na tom silné tvrdenia.
Biblický text Mt 6,25-34 je vystavaný ako exhortácia a využíva prirovnanie ako rétorický prostriedok. Cieľom je povzbudenie a napomenutie k dôvere v Boha. Výzva pozerať na vtáky, či ľalie nie je výzvou k ich podrobnému skúmaniu. Inými slovami, čitateľ nedosiahne lepšie pochopenie Ježišovho posolstva až po dôkladnom preskúmaní vtákov a kvetín. To čo sa v texte hovorí o vtákoch a ľaliách je zrejmé a netreba to skúmať. Táto zrejmá skutočnosť má viesť k úvahe o vlastnom živote = nebyť ustarostený.
Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? 27 A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? 28 A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; 29 a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. 30 Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! 31 Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: “Čo budeme jesť?” alebo: “Čo budeme piť?” alebo: “Čo si oblečieme?”! 32 Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. 33 Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. 34 Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia. (Mat 6:25-34)
|
|
|
Matus 6
Jan 15, 2014 20:33:22 GMT 1
Post by Physis on Jan 15, 2014 20:33:22 GMT 1
hmmm... keď som si ešte v pondelok prečítala, čo si napísal, tak som v podstate nemala žiadne výhrady a celkom som našla zhodu s tým, čo som si myslela aj predtým. že ako dá sa aj týmto smerom - trocha neobvyklým - uvažovať, ale hlavná pointa textu je inde. teraz som si na to znova spomenula, tak som sa k tvojmu príspevku vrátila a zrazu ma, paradoxne, presvedčil o opaku "Inými slovami, čitateľ nedosiahne lepšie pochopenie Ježišovho posolstva až po dôkladnom preskúmaní vtákov a kvetín. To čo sa v texte hovorí o vtákoch a ľaliách je zrejmé a netreba to skúmať." čo ak nie? Ježiš sa zvlášť o tých ľaliách vyjadril dosť maximalisticky: "ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich.". je každému jasné, že jediný kvet - živý, rastúci, kvitnúci (produkujúci kyslík!) je dokonalejší než kráľovské šatstvo? a čo ak hlbším preskúmaním práve tých vtákov a ľalií naopak zistíš viac - to, že rastliny sú schopné fotosyntézy, ľudia pred 2000 rokmi nevedeli, ani ich nevedeli pozorovať pod mikroskopom, ale dnes už vieme, že príroda okolo je ešte dokonalejšia, než by sme čakali. teraz som zasa niekde videla zväčšené fotky snehových vločiek a viacerí ľudia pod tým písali, že kto iný než Boh mohol zariadiť, aby i tak nepatrné veci ako snehové vločky boli tak krásne. keď môžeme kontempláciou prírody byť konfrontovaní s touto dokonalosťou... a Ježiš nás napriek tomu ubezpečil, že sme viac... o to menej by sme mali byť po tejto kontemplácii ustarostení ešte mi napadla jedna myšlienka. asi viacerí ľudia by mohli potvrdiť, že dlhší pobyt v prírode, a to ani nehovorím o nejakých drsnejších podmienkach, spôsobuje, že človeku sa mnohé každodenné problémy zrazu zdajú malicherné. "Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme?" sú také "mestské" starosti keď sa človek naozaj zamyslí - a veľkosť prírody k tomu môže dopomôcť, pochopí, že sú i dôležitejšie veci... "hľadajte Božie kráľovstvo"
|
|
|
Matus 6
Jan 16, 2014 15:53:49 GMT 1
Post by hladajuca on Jan 16, 2014 15:53:49 GMT 1
Krasna myslienka Physis!
|
|
|
Post by libor on Jan 16, 2014 21:31:11 GMT 1
Určite je to zaujímavý pohľad, ktorý otvára nový rozmer textu. Podľa mňa sa to už trochu dostáva na subjektívnu rovinu. To samozrejme neznamená, že subjektívne je zlé, alebo nesprávne. Práve naopak: môže byť oveľa dôležitejšia pre konkrétneho čitateľa. Ale nutne má iba čiastkový dosah a význam. Vedeckým skúmaním napr. kvetov určite zistíme o nich oveľa viac. Ale zistíme viac aj o Bohu? Bude to znamenať aj lepšie pochopenie Božej starostlivosti o nás? Určite ju viac oceníme, ale netrúfam si povedať, že jej budeme lepšie rozumieť. Inými slovami, aj ten, kto kvety nebude skúmať vedecky a o fotosyntéze ani nepočul, dokáže pochopiť obraz použitý v texte a môže sa riadiť jeho posolstvom, teda prijať výzvu k dôvere v Boha.
Nechcem to tu celé filozoficky rozpitvávať, lebo osobné vnímanie jednotlivcov môže byť veľmi odlišné a každý môže ináč vyhodnotiť rôzne aspekty. Čo sa týka prístupu k textu, myslím si, že sme sa dostali na miesto, kde sa prelína objektívne a subjektívne chápania: text ako taký má istý význam, ktorý nezávisí od jednotlivca. Na druhej strane, text môže každého čitateľa vyzývať a privádzať k iným záverom a aplikáciám ako ho žiť. Toto veľké bohatstvo textu skutočne oceníme len vtedy, keď sa vyhneme jeho privatizovaniu a prekrúcaniu. Preto treba, aby osobné aplikácie vychádzali z objektívneho čítania textu a nešli proti jeho zmyslu.
Preto by som sa ešte raz chcel vyjadriť k samotnému textu: Hoci v. 26 a v. 28 sa v SSV prekladajú zhodne (pozrite), grécky text používa dve odlišné slovesá, ktoré by sa dali lepšie preložiť ako „pozrite“ a „všimnite si, naučte sa, premýšľajte“. - Prvé z nich znamená „nasmerovať pohľad, pozrieť sa“, ale v prenesenom zmysle aj „pozerať sa vnútorným pohľadom, pozorovať“. Je pravdepodobné, že v. 26 používa práve tento druhý význam. - Druhé sloveso znamená „intenzívne pozerať, dôsledné preskúmať, naučiť sa, pochopiť, všimnúť si, spozorovať“. Hoci je lákavé vidieť za tým výzvu k dôkladnému pozorovaniu, kontext nedovoľuje chápať to v takom zmysle, akoby pozorovanie kvetín sprostredkovalo bližšie poznanie Boha. Nosnou témou je výzva pre tých, ktorí sú ustarostení. Poriadok vládnuci vo svete (kvety, vtáky atď.) svedčí o množstve možností a prostriedkov, ktoré má Stvoriteľ k dispozícií. Ak je niekto schopný to vidieť a pochopiť, potom vie, že je správne zveriť sa Stvoriteľovi s bezhraničnou dôverou.
Z textu môžeme vyťažiť ešte jednu vec: v oboch prípadoch je použitý imperatív aoristu. V gréčtine imperatív prézenta vyjadruje všeobecný rozkaz k dlhotrvajúcej a opakovanej činnosti a imperatív aoristu je rozkaz k jednorazovej činnosti. Aj z toho je zrejmé, že daný rozkaz sa primárne vzťahuje na jednorazovú úvahu, vďaka ktorej čitateľ pochopí hlavnú výpoveď textu.
Myslím si, že takéto čítanie textu je dostatočne otvorené voči tomu, aby ho každý dokázal aplikovať a vziať si z neho ponaučenie. Ak sa niekto na základe tohto textu cíti podnietený k podrobnému a vedeckému skúmaniu prírody, určite to danému textu neprotirečí. A ak na základe tohto skúmania niekto lepšie ocení Božiu starostlivosť a dokáže sa mu zveriť, splnil sa cieľ textu.
|
|
|
Matus 6
Jan 16, 2014 22:54:11 GMT 1
Post by Physis on Jan 16, 2014 22:54:11 GMT 1
wow, vďaka za odpoveď teraz som už úplne že spokojná
|
|