|
Post by Layla on Jan 26, 2014 9:07:58 GMT 1
zdravím Libor,
chcela by som sa spýtať na modlitbu Otče náš, na nasledovné otázky. Vďaka:
1) Otče náš, ktorý si na nebesiach ak existuje Boh, tak akože je na nebesiach? Čo sa tým myslí? Fundamentalisti ako jehovisti z toho vytiahli, že Boh nie je skutočne všadeprítomný.
2) Posväť sa meno tvoje to sa myslí v zmysle "nech je oslávené medzi ľuďmi tvoje meno"? alebo čo si pod tým predstaviť?
3) neuvoď nás do pokušenia Môže nás dobrý Boh uvodiť do pokušenia?
4) ale zbav nás zlého tam sa asi myslí skôr Zlého, v zmysle Satana?
dík
|
|
|
Post by libor on Jan 26, 2014 19:53:26 GMT 1
1) Otče náš, ktorý si na nebesiach
Mohli by sme preložiť “ktorý presahuješ všetko, čo je na zemi”. V semitskom myslení nebo, nebesia a všetko čo k nim patrí označovali transcendentnú sféru. Hoci najstaršie predstavy o kozmogónií chápali svet i nebo dosť plasticky, neskoršie spisy SZ dosvedčujú jasný posun a nebo nie je identifikované s lokalitou, ale znamená skôr kvalitu. Matúš je dosť jedinečný v rámci NZ a častejšie označuje Boha ako “Nebeský Otec”. Dá sa to pokladať za vplyv semitského myslenia.
Úvod do modlitby “Otče náš” teda označuje Boha ako vznešeného a transcendentného.
2) Posväť sa meno tvoje
Na rozdiel od moderného sveta má meno v semitskom myslení bližší vzťah k osobe, takže Božie meno = Boh, osoba. Je to prosba a výzva smerom k Bohu (= činiteľom má byť Boh), aby obhájil sám seba. V židovskom kontexte sa takáto výzva vzťahuje na Božie konanie v súlade s jeho prísľubom voči Izraelu, čím sa umlčí výsmech nepriateľov (= asi niečo v zmysle „už ukáž, že si Boh“). Božie meno bude posvätené vtedy, keď on ustanoví svoje kráľovstvo a splní svoju vôľu na zemi (porov. židovská modlitba Qaddish).
3) neuveď nás do pokušenia
„Problematické“ gr. slovo znamená „pokušenie, skúška“. V danom kontexte ho treba chápať skôr ako skúšku, nakoľko Boh nepokúša (porov. Jak 1,13) (takáto argumentácia má isté limity, nakoľko Jakubov list je úplne iný biblický spis, ale v tomto momente sa s tým uspokojíme). Boh však môže ľudí skúšať. Pokúšať = navádzať na hriech; negatívny zámer; Skúšať = priviesť do ťažkej situácie, kde sa overí charakter; pozitívny zámer;
Obe situácie sa zhodujú v tom, že človek môže v oboch zhrešiť, no rozdiel je v zámere, ktorý je odlišný. Exegéti nie sú jednotní v tom, či tento test má eschatologický charakter, alebo sa vzťahuje na každodenný život. Oba pohľady sa dajú skombinovať v tom zmysle, že každodenný život s jeho skúškami je anticipáciou záverečného testu. Je to teda prosba, aby modliaci sa nebol uvedený do situácie (skúšky), v ktorej by jeho viera nebola dosť silná. Inými slovami, prosí, aby ho Boh nedovolil takú skúšku, v ktorej by mohol zhrešiť.
4) ale zbav nás zlého
To je jeden z klasických problémov a text ako taký pripúšťa obe vysvetlenia. Na základe gramatiky sú v podstate rovnocenné. Trochu nám môže pomôcť kontext: ak predchádzajúcu prosbu (neuveď nás do pokušenia/skúšky) vzťahujeme na eschatológiu, potom je asi lepšie vidieť tu Zlého a nie zlo. Na môj vkus je to dosť plastické chápanie, ale je pravda, že byť oslobodený od zla implikuje byť oslobodený od Zlého a naopak.
|
|
|
Post by Layla on Jan 26, 2014 22:07:30 GMT 1
dakujem, Libor
|
|