|
Post by hladajuca on Nov 30, 2013 10:48:29 GMT 1
presne si to vystihla layla Nie je nijaky dovod na povysovanie, su to jednoducho len rozne zivotne cesty, to je vsetko. Ak Boh existuje tak vie, preco jedneho v tom necha cely zivot a preco ineho vedie prudsie, cez viacere etapy
|
|
Deleted
Deleted Member
Posts: 0
|
Post by Deleted on Nov 30, 2013 10:55:04 GMT 1
Čiže je všetko viac-menej v poriadku? Je agnosticizmus tá tvoja cesta?
|
|
|
Post by Layla on Nov 30, 2013 11:01:26 GMT 1
Botros, ono ani nejde o skutočný agnosticizmus, ale o niečo čo Francisco Oscuna popisuje v Oblaku nevedomosti. Je to útla knižka, prečítaj si ju. Ide o zážitok odlúčenia sa od Božích darov, od radosti z Jeho prítomnosti a veriaci človek sa fakt cíti ako ateista a pokiaľ nie je na to pripravený, tak môže stratiť vieru v Boha, alebo zísť z cesty. Avšak, pokiaľ vytrvá vo viere aj pri tomto stave, tak ho to viac priblíži k Bohu a zdokonalí. Aj tuto Hladajucej už nestačia štandardné odpovede ohľadom biblie, vzkriesenia a pod., ale potrebuje ísť hlbšie. A to je dobre.
|
|
|
Post by hladajuca on Nov 30, 2013 11:48:35 GMT 1
Tak tu knizku si precitam Layla je to presne to, co prezivam.
|
|
|
Post by Physis on Nov 30, 2013 14:37:02 GMT 1
Ako môže Boh odísť bez toho, že by si ho vyhnala?? veď ani Ježiš ho isto nevyháňal, a predsa - tá otázka z kríža - "Bože môj, prečo si ma opustil?" niekedy je to jednoducho... potrebné.
|
|
|
Post by lee on Nov 30, 2013 16:05:32 GMT 1
To s tou čokoládou a birmovnými rodičmi a pod. to vnímam úplne rovnako ako ty. K tej čiernočiernej tme by som sa trochu rozpísala. Myslím, že je veľa ľudí, čo si toto zažije. Najprv akýsi dosť zreteľný dotyk Boha a potom opustenosť od neho samotného. A viera zostane dosť na vážkach. Zostane len akási vnútorná prázdnota. Neviem, tiež sa nad tým niekedy zamýšľam ako to s týmto vlastne je. Vtedy mi príde často na myseľ Matka Tereza, že tá v takej tej prázdnote a tme fungovala celé dlhé roky a napriek tomu to nedala znať, a aj tak to u nej bolo stále o viere a o láske. Napadá ma taká vec, že sa jej ten Ježiš možno schválne tak vzdialil, aby sa jej mohol priblížiť v ľuďoch a ona po tých ľuďoch, po pomoci im doslova pachtila, ako keby vedela, že jedine tak sa môže stretnúť s ním. Možno bez tej prázdnoty by to nedotiahla až tak ďaleko v tej láske. Inak už som to asi na upc spomenula, ale neviem či neprežívam podobný stav. Boli časy, keď sme si s Bohom boli bližší, teraz mám ďaleko väčší chaos z vlastnej viery. Ale napriek tomu vnímam vo svojom živote úžasne veľkú zhovievavosť a náklonnosť Boha práve v tých zlých veciach, ktoré sa mi dejú. No hádam to má celé nejaký hlbší zmysel.
|
|
|
Post by lee on Nov 30, 2013 19:07:19 GMT 1
teraz pozerám, kde zmizol ten príspevok od hľadajúcej, na ktorý som reagovala, ale ok, je na druhej strane tejto témy, už som sa bála, či sa mi to nesnívalo, alebo či mi neprepína , ešte mi asi potrvá kým budem na tomto fóre doma, teda myslím technicky doma
|
|
|
Post by hladajuca on Nov 30, 2013 21:03:46 GMT 1
Pekna uvaha s tou Matkou terezou, Lee.Asi to tak nejak bude. Je to cele zvlastne. Boh skutocne nejedna podla nejakych ludskych predstav.Obdivujem tych ludi co vydrzia napriek pochybnostiam.
|
|
|
Post by melein on Nov 30, 2013 22:40:04 GMT 1
To s tou čokoládou a birmovnými rodičmi a pod. to vnímam úplne rovnako ako ty. K tej čiernočiernej tme by som sa trochu rozpísala. Myslím, že je veľa ľudí, čo si toto zažije. Najprv akýsi dosť zreteľný dotyk Boha a potom opustenosť od neho samotného. A viera zostane dosť na vážkach. Zostane len akási vnútorná prázdnota. Neviem, tiež sa nad tým niekedy zamýšľam ako to s týmto vlastne je. Vtedy mi príde často na myseľ Matka Tereza, že tá v takej tej prázdnote a tme fungovala celé dlhé roky a napriek tomu to nedala znať, a aj tak to u nej bolo stále o viere a o láske. No ja neviem, ci to bolo u Matky Terezy uplne idealne a laskyplne. Viery sa zrejme drzala, ale mala zvlastny pristup k utrpeniu druhych ludi. Napr. v jej domoch pre umierajucich ani ludia umierajuci na rakovinu, v tazkych bolestivych stavoch nedostali nic silnejsie nez ibuprofen a injekcne ihly sa umyvali studenou vodou a opakovane pouzivali. Pritom na jej bankove konta sa valili dary zo vsetkych stran. Ja pochopim, ze niekto chce sam znasat utrpenie a obetovat to pre dobro inych, ale takto zaobchadzat s inymi trpiacimi? Ked som si o Matke Tereze precitala trochu viac nez knihy z cirkevnych vydavatelstiev, tak som zacala mat pochybnosti o tom, ako si vlastne to dobro a lasku predstavovala, jej predstavy mi prisli zdeformovane, ako keby jej chybala empatia. Neviem, ci to malo nieco docinenia s jej duchovnym stavom, ale mozno aj ano. Nemyslim si, ze by Jezis chcel, aby sa ludom v tazkych bolestiach odopierala paliativna liecba.
|
|
|
Post by lee on Dec 1, 2013 7:50:47 GMT 1
melein, to uz ja neriesim, ci to bolo idealne alebo nie. Ja to posudzovat nemozem a ani nebudem. Nech urobis okolo seba hocikolko dobra a prejavis hocikolko lasky z uplne cistych a nezistnych dovodov, vzdy sa na to ludia budu pozerat z viacerych uhlov pohladu. Tiez ti mozno vytknu x veci, preco si to neurobila uplne dokonale, aj ked ty si mozno budes mysliet ze sa uz lepsie nedalo. Je to vec nazoru. Ja ju posudzovat nebudem, ci to mala alebo nemala, mohla alebo nemohla urobit inak. Btw. aj dnes je ludom umierajucim vo velkych bolestiach problem zaobstarat morfium, musis mat casto znamosti, aby ti ho predpisali.
|
|
|
Post by melein on Dec 1, 2013 16:36:24 GMT 1
Vies kto mal obrovske mnozstvo znamosti a obdivovatelov po celom svete, komu nikto nepovedal nie? Matka Tereza. Aspon teda v zivotopisnych knihach o nej sa mozes docitat, ako jej stacilo poziadat hoci o dom a dostala ho.
Z jej duchovneho stavu a zazitku vnutornej prazdnoty sa neraz robi priklad. Ja som skor mala z mojho citania dojem, ze ten stav prispel k niecomu, comu medzi pomahajucimi profesiami hovori vyhorenie (burnout) - teda emocionalne vycerpanie, strata empatie, iba mechanicke vykonavanie pomoci. Je to dobre znamy jav. Inak si neviem vysvetlit jej vyroky o tom, ake je krasne, ked chudobni ludia trpia a lahostajnost k utrpeniu ludi, ktorym sa pokusala pomahat, ktora sa prejavovala okrem ineho aj zanedbavanim najzakladnejsej zdravotnej starostlivosti, tisenia bolesti atd.. Ale to je off-topic. K sirsej teme duchovneho vyvinu by z toho mohlo vyplynut, ze prilis sa silit do nejakych aktivit aj napriek tazkostiam v duchovnom zivote (podobne ako v dusevnom) moze byt nezdrave a viest k deformacii.
|
|